eter Sklár: Rád som v spoločnosti žien Hlavnou úlohou muža je ženu trpezlivo vypočuť, podať jej pomocnú ruku a povedať: Neboj sa, zlato, toto určite zvládneš. 2/2008 Čakala som chlapíka, akého poznám z televízie. Suveréna, z ktorého srší humor na všetky strany. On je však iný. Pozorný, milý a vôbec nie prvoplánovo vtipný. Herec, priateľ a otec dvoch synov, Mateja a Michala, si zakladá na hodnotách, ktoré sa dnes veľmi nenosia, ale sú o to cennejšie. Pre Petra Sklára (39) je najdôležitejšia fungujúca rodina a dobré vzťahy s deťmi. Reklama Detstvo zvyčajne patrí medzi najkrajšie obdobia v živote človeka. Aké bolo to vaše? Na detstvo si spomínam ako na príjemné a plné zážitkov. S rodičmi a dvomi mladšími sestrami sme bývali v dvaapolizbovom byte. Dostával som veľa lásky a povzbudenia a to si na svojich rodičoch najviac cením. Naši boli, ako sa vtedy hovorilo, pracujúca inteligencia. Mama bola učiteľka a otec stavebný inžinier. Panovala u nás rodinná pohoda. Vždy sme sa všetci stretli pri nedeľnom obede a víkendy patrili rodine. V dnešnej uponáhľanej dobe sa rodinné hodnoty strácajú. Vidím to aj na sebe a svojich synoch, pretože musím pracovať aj cez víkendy. Čo ste na svojich rodičoch obdivovali tak, že ste to chceli uplatniť aj vo svojom partnerskom vzťahu? Pokoj, s ktorým zvládali všetky situácie. Pamätám si, že sme čakali dôležitú návštevu, ale ešte predtým sme išli na prechádzku. Keď sme sa vrátili, našli sme vytopený byt. Naši to zvládli v pohode. Zasmiali sa, premočený koberec sme vyniesli von a upratali, čo sa dalo. Nerobili z toho vedu. A toto by som chcel preniesť aj do svojho vzťahu, lebo ako hovorí majster Verich: Ak nejde o život, ide o h.... Naozaj sa vám darí zvládať všetky situácie s pokojom Angličana? Snažím sa. Hovorím si, že nad vecami, ktoré neviem ovplyvniť, sa nebudem rozčuľovať. Možno to znie ako fráza, ale občas to pomáha. Prvou ženou, ktorá vstúpila do vášho života, bola vaša mama. Ako ste spolu vychádzali? Dobre, aj keď moja mama je ambiciózna žena, ktorá nevidí v ničom problém. Podľa nej sa dá všetko spraviť a vybaviť. Nikdy nebola taká klasická mama. Samozrejme, že ma aj pochválila, ale mnohé veci mi vedela vytknúť. Určite som nebol rozmaznávaný, no nikdy som nemal strach z rodičov, bral som ich ako partnerov. Rodina je pre Petra Sklára najdôležitejšia. So synmi Matejom a Michalom trávi každú voľnú chvíľu. Vzťah s matkou vždy ovplyvňuje správanie muža k ženám. Ako ovplyvnil vás? Hovorí sa, že muž si hľadá podobné ženy, ako bola jeho mama. Nemám pocit, že by som sa uberal týmto smerom. Odmalička som pracoval, bol som samostatný, a možno aj preto mi nenapadlo hľadať si partnerku podobnú mame. Bola vám oporou aj vo chvíľach, keď sa váš život nevyvíjal podľa vašich predstáv? Ako chlap som viac inklinoval k otcovi. Veľmi dobre som si s ním rozumel. Keď som študoval v Prahe na vysokej škole, vtedy neboli mobilné telefóny, tak som si s blízkymi písal. A zopár listov s najlepšími radami do života a najlepšími názormi na svet som dostal práve od svojho otca. Čo vám radil? To je tajné. Riadili ste sa jeho radami? Riadil, a ak nie, tak som ich aspoň vzal do úvahy. Väčšinou to boli veľmi triezve rady. Neboli to návody na balenie žien, ale rady staršieho a skúsenejšieho. Aj keď otec nebol so mnou v Prahe, podľa môjho opisu situácie mi vedel vždy presne poradiť. Neviem, ako to robil, ale mal ten dar. Ďalšími ženami po vašom boku boli sestry. Rozumiete si? Veľmi. Moje sestry sú dosť rozlietané. Jedna žije už pätnásť rokov v Španielsku a druhá je profesorka a učí v Poľsku slovenčinu a španielčinu. A bude to prvá doktorka v našej rodine. Sme taká filologická rodina. Kedy ste si prvýkrát uvedomili rozdiely mužsko-ženského sveta? Mal som šesť rokov, keď ma mama poslala na dvor a k hokejke mi pribalila štvorročnú sestru, čo ma vtedy dosť otravovalo. Ako teda po všetkých nadobudnutých skúsenostiach vychádzate so ženami? Veľmi dobre. Vnímam ich ako rovnocenné partnerky, nemám v sebe znaky machovstva. Okrem toho, ženy sú krajšie ako muži a rád som v ich spoločnosti. Niektorým nestačí rovnocennosť, za každú cenu si chcú dokázať, že mužov v niečom prevyšujú. Neľakajú vás takéto ženy? Ak sa chcú uplatniť v profesii, ktorú ženy ešte nerobili, a majú chuť si to vyskúšať, tak nech sa páči, nie som proti. Myslím si však, že isté záležitosti k jemnému pohlaviu jednoducho nepatria, napríklad taký wrestling. Pekne to opísal Shakespeare v Skrotení zlej ženy. Katarína, ktorá sa chcela za každú cenu vyrovnať mužom, napokon pochopila, že všetky ženy porazia tvrdých chlapov svojimi ženskými zbraňami, šarmom a krehkosťou. S priateľkou Monikou Čo podľa vás potrebuje nežné pohlavie od mužov? Keď má žena problém a začne o ňom rozprávať, nepoučený muž jej po druhej vete skočí do monológu a chce ho riešiť. Ženy to nepotrebujú! Tým, že sa vyrozprávajú, si problém samy „utriedia“ a vyriešia. Hlavnou úlohou muža je ženu trpezlivo vypočuť, podať jej pomocnú ruku a povedať: Neboj sa, zlato, toto určite zvládneš. Ženy potrebujú nehu a pocit, že sa majú o koho oprieť. A čím priťahujú vás? V mladosti bol najdôležitejší vizuálny zážitok. Aj antropológovia tvrdia, že muži vnímajú viac očami. No už vtedy som si hľadal partnerku, s ktorou som sa mohol smiať, lebo bola vtipná, s ktorou som sa mal o čom porozprávať a mali sme spoločné záujmy. To platí stále. Len čím som starší, tým ma viac ako fyzická krása zaujímajú práve spomínané hodnoty. Máte za sebou jeden nevydarený vzťah. Dokázali by ste žiť so ženou iba kvôli deťom? Ak sa stretnú dvaja inteligentní ľudia, ktorí si dokážu povedať, že im to spolu nefunguje, a budú si žiť svoje životy tak, aby netrpeli deti, to beriem. Ale v rodinách, kde sú hádky na dennom poriadku, som za to, aby sa to vyriešilo radikálne. Každý vzťah je špecifický. Patríte medzi mužov, ktorí dlho po rozchode analyzujú príčiny krachu vzťahu, a preto si nedokážu založiť nový? Priznám sa, že po rozvode som bol dlho sám. Nemal som silu začať nový vzťah. Našťastie som mal veľa práce, popritom som vychovával synov. A ako sa hovorí – čo bolí, to prebolí. To sa stalo aj mne. Trvalo mi štyri roky, kým som našiel človeka, s ktorým som sa dal dokopy. Teraz žijem so svojou priateľkou už dva a pol roka. V relácii Mafstory hrá mafiánskeho bosa Bývate spolu? Bývame spolu dosť často. Ja žijem mimo Bratislavy, ale aj tak sme spolu tak často, ako chceme. Čím vás priateľka presvedčila, že dokážete opäť veriť a milovať? Tým, že som sa s ňou cítil dobre, že sa mi ňou dobre rozprávalo, že sme spolu riešili problémy. Je pre vás rodina dôležitá? Áno. Aj keď po všetkých skúsenostiach som dospel k názoru, že na to, aby som mal fungujúcu rodinu, nepotrebujem žiadny doklad. Aký ste otec? Prísny vychovávateľ, alebo tolerantný priateľ? Snažím sa byť kamarátsky. Chcem, aby chlapci pristupovali ku mne tak, ako ja kedysi k svojmu otcovi. Aby mali za kým prísť, ak budú mať problém alebo sa budú chcieť porozprávať. Nechcem byť tvrdý autoritatívny otec, ktorý povie, že veci budú tak, ako chce on. Život je premenlivý a ponúka veľa možností, ide o to vybrať si tú správnu. Aj Shakespeare v jednej zo svojich hier tvrdí, že nič nie je dobré alebo zlé, iba myslenie to takým činí. Zrejme nebolo jednoduché vysvetliť synom, že ich mama už nebude s nimi bývať. Skôr ako sa tak stalo, poradil som sa so psychologičkou. Povedala mi, že dieťa rýchlo prijme zmenu, ale nie je dobré, ak je v strese. Ak v rodine permanentne vládne stres, je to zbytočné trápenie pre všetkých. Nechýba im? Nemôžem tvrdiť, že nie, ale tým, že spolu s priateľkou fungujeme ako rodina, dokáže im mamu v mnohom nahradiť. A tiež sú často s mojimi rodičmi. Myslím si, že chlapci sú s tým vyrovnaní. Aj v škole vidia, že nie sú jediní, že život prináša aj takéto veci a treba ísť ďalej. Chlapci majú desať a jedenásť rokov a určite ich všetko zaujíma. Odpoviete im vždy na rovinu, ako sa veci majú, alebo sa snažíte z toho vykorčuľovať? Synovia hrajú pozemný hokej aj so staršími chalanmi. Preto občas prídu domov aj s pikantnými otázkami, na ktorých sa skôr smejeme. V relácii SOS predvádza svoj nesporný komediálny talent. Akou otázkou vás naposledy zaskočili? Ani nie tak mňa, ako môjho otca. Keď synovia povedia nejaký pikantný vtip, otec sa snaží držať dekórum, ale po chvíli aj on vybuchne do smiechu. V tomto nemáme problémy. Nič ľudské nám nie je cudzie, nemáme pred sebou tajnosti. Myslíte si, že sa im dostatočne venujete? Ktorý pracujúci rodič je so svojimi deťmi tak často, ako by chcel? Som s nimi tak často, ako môžem. Ale myslím si, že pri vzťahoch nejde o kvantitu, ako o kvalitu. Vždy sa snažím s nimi rozprávať, či sme v aute, na lyžovačke, alebo večer doma. Poznám aj ľudí, ktorí pracujú do štvrtej a mohli by byť potom s deťmi, ale namiesto toho si otvoria noviny alebo si sadnú k počítaču. Mám šťastie, že robím robotu, ktorá ma napĺňa, a to by som chcel dopriať aj synom. Zatiaľ im dávam veľa podnetov a záleží na nich, k čomu budú inklinovať a čo budú robiť. Má vaša priateľka deti? Má dvadsaťročnú dcéru, s ktorou si výborne rozumieme. Berie ma ako kamaráta. Kde ste sa zoznámili? Cez spoločných známych. Nebolo to také odrazu, dokonca sme si aj dlho vykali. Je v tom úplne iný náboj ako pri tykaní. Ešte keď som chodil na vysokú školu, mali sme jednu profesorku, ktorá si s nami potykala až vo štvrtom ročníku, a to preto, lebo ako hovorila, horšie sa povie „vy krávo“ ako „ty krávo“. Ako vníma priateľka vašu popularitu? Patrí k mojej profesii. Bol by to veľmi zlý herec, ak by ho nikto nepoznal. Priateľka to vníma veľmi triezvo a tým, že ani ja sa nejdem z toho zblázniť, nemusíme to nijako riešiť. Myslíte si, že by ste to zvládli v rovnakej pohode, keby vás sláva zasiahla v dvadsiatke? Asi by som sa z toho nezbláznil, ale určite by ma to zasiahlo oveľa viac. Keď je človek mladý a všetko sa točí okolo neho, je to veľmi opojné. Treba sa však s tým naučiť pracovať. A to, že popularita prišla teraz, vnímam ako fakt, že robotu, ktorú robím, robím dobre. Dokážete sa na seba pozerať v televízii? Ale áno. Pozerám sa a vidím, čo bolo dobré, a naopak, kde sme mohli ešte trochu pridať. Dokážem sa počúvať aj v dabingu, aj v rozhlase. Dokonca synovia zaspávajú pri rozprávkach, ktoré som nahovoril. Niektoré si rád vypočujem. Nie je vám tak trochu ľúto, že vás ľudia momentálne vnímajú ako komika? Nechceli by ste svoje kvality predviesť aj v dramatickej úlohe? Herci sú dámy, ktoré sú vyzvané do tanca a musia vedieť tancovať mnohé tance. Jedným z mojich snov je, že sa začne nakrúcať viac filmov. Zatiaľ mi to trochu kompenzujú rozhlasové hry, ktoré nahrávam. Že nás teraz vnímajú ako komikov, je príjemné, je to súčasť našej práce. V podstate som veselý človek, aj keď možno nemám potrebu chrliť jeden vtip za druhým. Skôr ma baví hľadať pointy a posúvať ich ďalej. Ako riešite svoje čierne dni? Nepatrím k výbušným typom. Kolega a kamarát Roman Pomajbo je extrovertný typ a vždy mi hovorí, že na mne nevidieť, keď mi je zle. Nechcem okolie zaťažovať svojimi problémami. Snažím sa ich vyriešiť sám. Vychádza to možno aj z môjho povolania. Ako herec nemám právo zaťahovať divákov do svojich problémov. Predsa len – nebolo by lepšie o problémoch hovoriť, ako ich v sebe dusiť? Ale to ich zase zo seba vyfúknem! Mám veľmi pozitívny prístup k životu. Nikdy som nebol, našťastie, konfrontovaný s obrovskými tragédiami. Neviem, ako by som reagoval. S kým sa dokáže smiať tak od srdca? Mám šťastie, že mám úžasných priateľov. Patria medzi nich aj kolegovia z SOS. Roman Pomajbo je skvelý rozprávač historiek a pri jeho rozprávaní sa smejem až tak, že plačem. A potom mám kamaráta z gymnázia, s ktorým keď sa stretneme hoci i po troch mesiacoch, máme pocit, že sme sa naposledy stretli včera. Čo vám priateľstvo dáva? Priateľstvo je skvelá vec. Priatelia sú ľudia, ktorí svojím spôsobom dotvárajú domov a kvalitu života. Ak ich máte, máte sa o koho oprieť a s kým porozprávať. V Amerike majú psychoanalytikov, my máme priateľov. Sú pre mňa aj akousi duševnou očistou. Tou môžu byť aj knihy. Čítate rád? Ak mi je ťažko, veľmi reklama rád si k nim sadnem. Mám rád trilery, sci-fi, tvorbu Umberta Eca, knihy, kde je silný príbeh. Čo to znamená? To, že už ráno sa teším na to, ako večer uložím chlapcov spať a budem mať čas sadnúť si ku knihe. Je to príbeh, v ktorom si človek môže skonfrontovať svoje názory s fiktívnymi osudmi iných ľudí, a ak tam dokáže nájsť parabolu so svojím životom, je to fajn. Vaša najlepšia vlastnosť... Asi to, že čo si poviem s kamarátmi, zostane medzi nami. Dôvera zaväzuje a snažím sa to dodržiavať. A nie som samoľúby. A čo považujete v živote za najdôležitejšie? Robiť veci tak, aby som mal pocit, že aj keď nevyjdú, robil som to najlepšie, čo som vedel. MARIKA HULÍNKOVÁ Zdroj: Rebecca © 2007 ZOZNAM, s.r.o. a RINGIER SLOVAKIA, a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. Pridaj odkaz » Súvisiace reklamné odkazy ETARGET odkazy Pridať inzerát Toto je skvelá investícia do horského apartmánu na super mieste. Prístup na lyžiach priamo na zjazdovku. Kde surfujú hviezdy najradšej? Zisti čo používajú na internete tvoji obľúbení herci či speváčky. Rozhovor s Bohom na bahai.sk Keby ste mali možnosť, čo by ste sa Boha spýtali?